Arktída severný pól 2

Arktída severný pól

Svet zvierat

Život na Zemi sa vyvinul do mnohých neobyčajných foriem. Zvieratá, ktoré si dnes ukážeme, sa museli prispôsobiť drsnej klíme Arktída, krajina známa svojou neľútostnou zimou.

Pižmoň severský

Pižmoň  je bylinožravec, ktorý sa môže pochváliť tým, že prežil dobu ľadovú. Ide to mohutné zviera, ktoré v dospelosti váži aj 350 kilogramov. Dnes žije v stádach na arktických pustatinách a jeho strava pozostáva z korienkov, lišajníkov a machu. V zime, keď sneh pokryje väčšinu pastvín, si pižmoň pomáha svojími prednými kopytami, ktoré používa na hrabanie. Úžasnú adaptáciu, ktorou si pižmone prešli, aby dokázali prežiť v Arktíde, môžeme vidieť na ich srsti. Vonkajšia srsť pižmoňa je nadlhšou živočíšnou srsťou v celej Amerike a je približne osemkrát teplejšia ako ovčia srsť. Jeho prirodzeným predátorom v studenej Arktíde sú vlky, ktoré lovia najmä mláďatá. Pižmone svoje mladé bránia tak, že ich pri úteku z každej strany obkľúčia, aby ostali z dosahu predátorov.

Líška polárna

Malé zviera, ktorého kožuch sa označuje za najteplejší v celej živočíšnej ríši, si pozornosť nepochybne zaslúži. Líška polárna loví v lete hlodavce, vtáky alebo aj ryby. V období mrazivej zimy sa však úlovky nájdu len ťažko, a líška tak prežíva vďaka zvyškom, ktoré po sebe zanechávajú medvede. Nejde o čistého mäsožravca, pretože líška nepohŕdne bobuľami alebo morskými riasami. Jej typický biely kožuch pomáha splynúť v ľadových tundrách. Vyhĺbujú si nory do snehu, z ktorých postupne vybudujú bludiská, aby mohli zmiasť predátorov. Líška polárna privádza mláďatá na jar, keď prichádza obmäk, pričom jeden vrh môže tvoriť až 15 mláďat.

Narval jednorohý

Morský cicavec, ktorý si pre svoj výzor vyslúžil ľudové meno „morský jednorožec“, je arktickou zvláštnosťou. Zaujímavé je, že jeho rodové meno aj výstižný ľudový názov sú zavádzajúce – to, čo si všimneme na jeho hlave nie je roh, ale v skutočnosti predĺžený zub. Biológovia váhajú, aké je jeho využitie. Najpravdepodobnejšie je, že ho používajú pri súbojoch v období párenia alebo so svojím zubom dvoria samičkám. Narvaly sú príbuzné ostatným veľrybám, ako delfínom, bieluhám alebo kosatkám. Podobne ako ich príbuzní, ide tiež o spoločenské zvieratá, ktoré väčšinu života trávia v stádach. Živia sa krevetami, kalmármi, rybami a inými morským tvormi. Jednou z krajín, v ktorej živočíchy musia každý deň podstúpiť skúšku o prežitie, je Arktída. Jej chladná a nehostinná klíma, ktorej priemerná teplota sa pohybuje okolo 30 stupňov pod nulou, je hlavným dôvodom, prečo sa tu vyvinuli tak fascinujúce živočíchy.