Korytnačky sa vyskytujú v tropických oblastiach a miernom pásme všetkých svetadielov a oceánov. Charakteristickým morfologickým znakom tejto skupiny je pancier, ktorý pozostáva z kosteného podkladu a rohovinových štítkov na povrchu.
Delenie korytnačiek do kategórií
Delenie na základe ich životného prostredia:
1. Sladkovodné korytnačky: rod Trachemys, Chrysemys, Pseudemys, Graptemys, Cuora, Trionyx. Sladkovodné korytnačky sa vyskytujú v sladkovodných lokalitách, ako sú rieky, jazerá, močiare.
2. Suchozemské korytnačky: rod Testudo, Agrionemys, Chelonoidis, Geochelone. Suchozemské korytnačky väčšinu svojho života trávia na súši a nie sú tak závislé na vode ako morské alebo sladkovodné korytnačky.
Systematické delenie radu Testudinata:
1. Cryptodira – skrytokrky: Chelydridae – kajmankovité, Kinosternidae – klopavkovité, Dermatemydidae – tortugovité, Platysternidae – hlaváňovité, Emididae – vodnice, Testudinidae – korytnačkovité, Cheloniidae – karetovité, Dermochelydidae – kožnatkovité, Carettochelydidae – karetkovité, Trionychidae – mäkkuľovité.
2. Pleurodira – skrytohlavy: Pelomedusidae – terekovité, Chelidae – matamatovité.
Testudinata sú rozdelené do podradu Cryptodira a Pleurodira, ktoré sa od seba odlišujú v spôsobe, akým je krk stiahnutý kvôli ochrane. Korytnačky podradu Cryptodira stiahnu krk dozadu a Pleurodira stiahnu krk nabok. Mechanizmy stiahnutia krku predstavujú adaptácie, ktoré umožňujú korytnačkám účinne reagovať na rozličné hrozby a zabezpečiť si ochranu.
Morfológia a biológia
Pancier korytnačky sa skladá z dvoch častí. Chrbtový štít, ktorý nazývame karapax, pokrýva jej chrbát a poskytuje ochranu zhora. Druhá časť, ktorá sa nazýva plastrón, je spodná časť panciera a chráni brušnú stranu tela korytnačky. Takto sa korytnačky môžu obrniť z obidvoch strán a chrániť sa pred nebezpečenstvami. Celý pancier je pokrytý ochrannými štítkami z rohoviny.
Dýchanie je zabezpečené dvojlaločnými pľúcami, ktoré sú umiestnené pod pancierom, konkrétne pod jeho klenbou. Vodné druhy dokážu zadržiavať dych počas relatívne dlhého obdobia vďaka vzdušným vakom. Niektoré korytnačky využívajú pomocné dýchanie cez sliznicu pažeráka alebo kloaky.
Korytnačky vykazujú pohlavný dimorfizmus, pričom samce majú dlhší a hrubší chvost s posunutou kloakou, kvôli uloženiu penisu. Samci vodných druhov sa vyznačujú výrazne dlhšími pazúrikami na predných končatinách v porovnaní so samicami. Samice dosahujú väčšie rozmery ako samce. Všetky korytnačky sa rozmnožujú kladením vajec, ktorých škrupina stvrdne po znesení. Samice starostlivo vyberajú vhodné miesto pre znášku, ktoré testujú hrabaním, a po znáške ho starostlivo zakryjú a zamaskujú. Počet vajec v jednej znáške sa líši v závislosti od druhu, pohybujúc sa od 2 do 100 kusov.
Výživa a kŕmenie
Zabezpečenie vyváženej stravy pre korytnačky je dôležité pre zachovanie ich zdravej výživy. Sladkovodné korytnačky sú prevažne mäsožravé. Mladé vodné korytnačky vyžadujú denne kŕmenie, aby dostali potrebné živiny na svoj rýchly rast a vývoj. Naopak, dospelým jedincom postačuje kŕmenie dvakrát do týždňa, čo zohľadňuje ich pomalší metabolizmus a menšiu potrebu po dennom príjme potravy. V prírode sladkovodné korytnačky konzumujú rôzne druhy potravy, vrátane červov, slimákov, hmyzu a rýb. V zajatí môžeme poskytovať vyvážený zdroj živín prostredníctvom rybičiek, červov a akváriových slimákov, ktorí sú podávaní v celku aj s ulitami. Pozemné druhy korytnačiek sú herbivorné, čo znamená, že ich strava je založená predovšetkým na rastlinnej potrave. Obľúbené rastlinné zložky v strave pozemných korytnačiek sú listy a kvety púpavy, ďatelina, lucerna, skorocel, listy kalerábu, šalát prípadne kapusta a mäkké ovocie (ako jahody, hrozno, melón alebo marhule).
Manipulácia
Manipulácia so suchozemskými korytnačkami je vzhľadom na ich miernu povahu bezproblémová. Naopak, vodné korytnačky sú podstatne agresívnejšie, najmä niektoré druhy ako kajmanky (Chelydridae) a mäkkule (Trionychidae). Pri manipulácii s týmito vodnými druhmi je nevyhnutná maximálna opatrnosť, pretože dospelé jedince môžu predstavovať vážne riziko zranenia pre človeka, predovšetkým v prípade uhryznutia.
