Zástupcovia hmyzu (Insecta, Hexapoda) patria do kmeňa článkonožce (Arthropoda).
Delenie do kategórií
Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľujeme hmyz na:
1. Hmyz s nedokonalou premenou (hemimetabolia: vajíčko – larva – dospelý jedinec): podenky (Ephemeroptera), vážky (Odonata), pošvatky (Plecoptera), šváby (Blattodea), ucholaky (Dermaptera), termity (Isoptera), modlivky (Mantodea), rovnokrídlovce (Orthoptera), vši (Anoplura), rovnakokrídlovce (Homoptera), bzdochy (Heteroptera).
2. Hmyz s dokonalou premenou (holometabolia: vajíčko – larva – kukla – dospelý jedinec): sieťokrídlovce (Neuroptera), potočníky (Trichoptera), blchy (Aphaniptera), blanokrídlovce (Hymenoptera), dvojkrídlovce (Diptera), chrobáky (Coleoptera), motýle (Lepidoptera).
Šváby
Charakteristika: Šváby predstavujú rozsiahlu skupinu hmyzu s odhadovaným celkovým počtom druhov dosahujúcim približne 25 000, pričom v strednej Európe sa vyskytuje len okolo 10 druhov. Väčšina týchto druhov prevažne obýva tropické a subtropické oblasti.
Morfológia a biológia: Charakteristickým znakom švábov je ich sploštené telo s nenápadným odtieňom hnedej až čiernej farby. Ich hlava je skrytá pod štítovou predohruďou, pričom z nej vystupujú dlhé tykadlá.Ústne ústroje švábov sú prispôsobené na hryzavú funkciu. Krídla švábov majú špecifický tvar. Predné krídla majú krovkovitý tvar, zatiaľ čo zadné sú blanité. Šváby disponujú silnými kráčavými nohami, ktoré im umožňujú pohyb po rôznych povrchoch. Na brušku švábov sa nachádzajú pachové žľazy, ktoré plnia rôzne úlohy v komunikácii a chove. Okrem toho majú šváby štetinaté prívesky, ktoré pravdepodobne slúžia ako senzory na získavanie informácií o okolitom prostredí. Táto kombinácia morfologických prvkov poskytuje švábom špecifické adaptácie, ktoré im umožňujú efektívne prispôsobovať sa svojmu prostrediu a plniť rôzne ekologické role v ich ekosystémoch.
Rozmnožovanie a vývin: Samičky švábov starostlivo kladú vajíčka do kokónov, nazývaných puzdier. Tieto kokóny slúžia ako ochrana vajíčok v období ich vývoja. Po kladení vajíčok sa začína proces nedokonalej premeny, ktorým prechádza nymfa, nedospelé životné štádium švábov. Vývojový cyklus švábov zahŕňa 5 až 6 nymfálnych štádií. Nymfy sú postupne rozvíjajúcimi sa jednotlivcami, ktoré prechádzajú rôznymi fázami svojho vývinu. Ootéka, schránka obklopujúca vajíčka, zohráva kľúčovú úlohu v ochrane zárodkov počas tohto procesu. Celý tento proces je príkladom nedokonalej premeny, charakteristickej pre mnohé skupiny hmyzu vrátane švábov. Táto schopnosť prispieva k ich úspechu v rôznych prostrediach a podmienkach, čo z nich robí jedny z najadaptabilnejších a odolných členov hmyzích komunít.
Modlivky
Charakteristika: Modlivky predstavujú skupinu hmyzu, s viac ako 1 500 známymi druhmi po celom svete. V strednej Európe sa udomácnil len jeden druh. Najväčšie dorastajú až do impozantných 20 cm. Ich potravou sú nielen rôzne druhy hmyzu, ale občas aj drobné stavovce, akými sú jašterice či mláďatá vtákov. Schopnosť modliviek chytiť a uloviť takéto drobné koristi svedčí o ich efektívnej loveckej stratégii a prispôsobivosti v boji o prežitie.
Morfológia a biológia: Modlivky sú malé a pohyblivé tvory so zvláštnymi anatomickými štruktúrami, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa svojmu prostrediu. Ich telo je pretiahle a valcovité, čo im dáva šikmý profil, ideálny na pohyb v rastlinnej vegetácii. Hlava modlivky má trojuholníkový tvar a je vybavená veľkými očami, ktoré umožňujú dobrý zrak a schopnosť rýchlo zareagovať na okolité podnety. Tento hmyz je extrémne pohyblivý, vďaka schopnosti otáčať hlavou na všetky strany. Jeho ústne orgány sú hryzavé, čo im umožňuje efektívny lov a konzumáciu hmyzu. Predné končatiny modlivky sú prispôsobené na chytanie a uchopovanie koristi. Na stehnách a holeniach majú tŕne, ktoré im pomáhajú pri šplhaní po rastlinách a udržiavajú stabilitu. Druhý a tretí pár nôh modlivky je štíhly, s pazúrikmi na konci, ktoré sú užitočné pri pohybe a uchopení rastlín. Ich predné krídla sú úzke a kožovité, umožňujúce im presné manévrovanie a pohyb v prostredí. Naopak, zadné krídla sú široké, blanité a poskytujú modlivke schopnosť letu. Ich farba je zvyčajne zelená alebo hnedá, čím dokonale splývajú so svojím okolím a poskytujú im výhodu v lovení a unikaní pred predátormi.
Rozmnožovanie a vývin: Modlivky so svojím charakteristickým lepkavým sekrétom, ktorý tuhne na vzduchu a vytvára pevný ochranný obal, prechádzajú neobyčajným životným cyklom. Z vajíčok sa liahnu nymfy, ktoré podstupujú niekoľko stupňov zvliekania. Tento proces, známy ako nedokonalá premena, vyžaduje pozornosť, pretože po treťom zvliekaní je nutné chovať modlivky oddelene. Pre prezimovanie prechádzajú nymfy diapauzou, čo je geneticky naprogramované zastavenie vývinu. Po určitom čase, geneticky stanovenom, diapauza končí. Toto obdobie začína v decembri znížením teploty na 10 až 15 stupňov Celzia. V tomto stave modlivky vyčkávajú do februára, kedy sa diapauza ukončí zvýšením teploty. Je dôležité poznamenať, že vývin bez prekonania diapauzy nemôže pokračovať, a modlivky by v tom prípade uhynuli. Celý tento proces odhaľuje fascinujúcu spletitú cestu, ktorou musí modlivka prejsť, aby dosiahla svoju plnú dospelú podobu.