Ekológia a globálne problémy

Termín ekológia odvodený zo slova oikos prvýkrát použil nemecký zoológ Ernst Haeckel. Ekológia je relatívne mladá vedná disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.

globálne problémy

Ekosystém planéty Zem

K základným úrovniam ekologického prístupu zaraďujeme organizmus, najnižšiu sledovanú jednotku v rámci ekológie. Ďalej populáciu a biocenózu, ktorú diferencujeme na fytocenózu a zoocenózu. Následne ekosystém, biotop a biosféru inak živý obal Zeme. S ekológiou súvisia aj globálne ekologické problémy, medzi ktoré začleňujeme narušenie klímy skleníkovými efektmi a produkciu odpadov, zapríčinené ľudskou spoločnosťou.

Globálne znečisťovanie

Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia radíme Čínu, ktorá ročne vyprodukuje až 10 357 miliónov metrických ton oxidu uhličitého. Na druhú priečku sa umiestnili Spojené štáty americké. Tretia priečka patrí druhej najľudnatejšej krajine Indickej republike s produkciou až 2 274 miliónov metrických ton oxidu uhličitého za rok. Japonsko už uvažovalo o vypustení rádioaktívnej vody do oceánu. Jednou zo zložiek je rádioaktívny izotop vodíka. Svoj nesúhlas vyjadrili aj susedné krajiny.

Zvieratá a príroda

Ďalej na životné prostredie negatívne vplýva aj pytliactvo a ropné havárie. Obchod so slonovinou je naďalej v Afrike rozšírený. Len počas 2013 bolo zabitých 20 tisíc slonov. Slonovina je žiadaná predovšetkým vo východnej Ázii. Africké štáty sa usilujú o zlegalizovanie obchodu so slonovinou. Ropné havárie zapríčiňujú uhynutie veľkého množstva vodných živočíchov. V dôsledku úniku tekutej ropy vznikajú ropné škvrny. Jedna z najväčších ropných havárií sa stala v apríli 2010 v Mexickom zálive. Počas 3 mesiacov unikaním ropy vytieklo 780 miliónov litrov. Ďalšia katastrofa sa stala na juhozápadnom pobreží v marci 1967. Na skalisko narazil tanker Torrey Canyon prevážajúci 120 tisíc ton ropy. Nehodu zaraďujeme medzi prvú veľkú ropnú katastrofu na európskom pobreží. Všetky globálne ekologické problémy negatívne pôsobia na naše zdravie a kvalitu životného prostredia. Snažme sa zachovať životné prostredie aj pre ďalšie generácie.

Pokračovať v čítaní

Chránené živočíchy na Slovensku

Každá krajina má svoje zákonom chránené živočíchy. Často ide o druhy, ktoré ohrozuje zásah do prírody, strata ich pôvodného teritória alebo klimatické zmeny. Na Slovensku je podobných zvierat neúrekom a pre prírode je dôležité, aby ich populácie ostali stabilné.

chránené živičíchy

Slovenská príroda

Príroda je rozmanitá a podobne je to aj na Slovensku. Nachádza sa tu deväť národných parkov, ktoré sa založili pre ochranu miestnej flóry a fauny. Je úžasné koľko unikátnych živočíchov nájdeme v zákutiach slovenských parkov – najznámejšie sú cicavce, ďalej tu žijú plazy, vtáky, obojživelníky, ryby a hmyz. Podrobný rozpis chránených živočíchov je zdĺhavý. Vystačíme si preto s pár druhmi, o ktorých si bližšie povieme.

Vysoké Tatry

Začnime od symbolu Tatier, ktorým je endemit kamzík tatranský. Jeho výskyt pokrýva každú oblasť Vysokých Tatier a v súčasnej dobe je obnova jeho populácie úspešná. V roku 2019 bolo vo Vysokých Tatrách zaznamenaných približne 2 000 jedincov. Našťastie sa nemusíme báť o budúcnosť nášho kamzíka. Je tu však ďalší živočích z triedy cicavcov, u ktorého sa situácia nevyvíja veľmi priaznivo.

Ohrozené druhy

Chrček poľný bol v minulosti považovaný za škodcu, dnes ho evidujeme ako kriticky ohrozený druh. Rozšírenie chrčka sa v strednej Európe drasticky zmenšilo. Nastal pokles o celých 75%. Odhaduje sa, že do 30 rokoch vyhynie. Cicavce nie sú jediné, koho postihuje ohrozenie. Na Slovensku vo vyšších lesných vegetačných stupňoch žije fuzáč karpatský. Rodové meno napovedá, že ide o karpatský endemit z čeľade chrobákov fuzáčovité. Je to náš druhý najväčší fuzáč s telom dlhým 25 – 50 mm. Jeho potravou je rastlina zemolez čierny. Odtiaľ pochádza aj jeho druhé rodové meno – fuzáč zemolezový. Žiaľ, jednotlivé populácie fuzáča karpatského sú od seba veľmi vzdialené a izolované. Predpokladáme, že populácia na území Slovenska bude s najväčšou pravdepodobnosťou klesať, kým nedôjde k jeho vyhynutiu. Ďalší z chrobákov, ktorých populácie sú zraniteľné, je plocháč červený. Špecifický je svojím červeným sfarbením a sploštením tela. Patrí k chrobákom, na ktorých dnes v slovenských lesoch natrafíte zriedka. Slovensko sa svojou bohatou faunou ľahko vyrovná ostatným krajinám. Rys, medveď, kamzík nepochybne patria medzi najznámejšie. Nejde však o jediné živočíchy na Slovensku, ktoré sa ocitli pod ochranou zákona.

Pokračovať v čítaní