Hroch obojživelný, známy aj ako hroch veľký (Hippopotamus amphibius), je veľký, bylinožravý cicavec pôvodom z Afriky. Patrí medzi najväčšie suchozemské zvieratá, pričom dospelé jedince môžu vážiť viac ako 1,5 tony. Napriek svojej veľkej hmotnosti je hroch vynikajúci plavec a trávi veľa času vo vode, kde sa ochladzuje a chráni pred slnkom. Má hrubú kožu, ktorá ho chráni pred zraneniami a dehydratáciou, a malé, ale veľmi ostré zuby, ktoré používa na obranu. Hrochy sú spoločenské zvieratá a žijú v skupinách, ktoré môžu obsahovať desiatky jedincov. Ich strava sa skladá prevažne z trávy, ktorú spásajú v noci, keď sa vydávajú na pevninu. Hoci vyzerajú nemotorne, dokážu sa rýchlo pohybovať a sú považovaní za jedny z najnebezpečnejších zvierat v Afrike.
Strava a rozmnožovanie hrocha
Hroch obojživelný je bylinožravec, ktorého strava pozostáva prevažne z trávy. Každú noc prejde hroch niekoľko kilometrov na pevninu, aby spásal trávu, pričom môže skonzumovať až 40 kilogramov potravy. Aj keď väčšinu svojej potravy získava z trávy, príležitostne môže konzumovať aj vodné rastliny. Rozmnožovanie hrochov prebieha vo vode, kde samica a samec kopulujú. Samica hrocha je gravidná približne 8 mesiacov, po ktorých porodí jedno mláďa, zvyčajne v plytkej vode. Mláďa sa rodí dobre vyvinuté a schopné plávať krátko po narodení. Počas prvých mesiacov života sa mláďa kŕmi materským mliekom, ale už skoro začína spásať trávu. Samica je mimoriadne ochranárska voči svojmu mláďaťu a často ho stráži v úzkom kontakte s ostatnými členmi skupiny.
Vodné územie hrocha
Teritórium hrocha je spravidla vodné územie, ktoré samce intenzívne bránia pred konkurenciou. Hrochy obývajú rieky, jazerá a močiare, kde ich teritórium zvyčajne zahŕňa vodnú plochu a okolité súše. Samce stanovujú svoje územie pomocou hlasných zvukov a fyzických súžení s inými samcami. Voda hrá kľúčovú úlohu pri definovaní hraníc ich teritória, pretože hrochy v nej trávia veľa času a využívajú ju na ochladenie a ochranu pred slnkom. Teritórium môže byť veľké od niekoľkých desiatok až po viac ako 1000 metrov dĺžky, v závislosti od dostupnosti zdrojov a hustoty populácie. Hrochy sa často hromadne zhlukujú na určitých miestach, kde sa im darí najlepšie, a to môže ovplyvniť veľkosť a rozdelenie ich teritórií. V rámci teritória môžu samice a mladé hrochy zdieľať územie bez veľkých konfliktov. Ak samce vstúpia na územie iného samca, môže dôjsť k agresívnym stretom, ktoré môžu byť nebezpečné pre všetky zúčastnené zvieratá.
Je hroch nebezpečné zviera?
Hroch je považovaný a určite je jedno z najnebezpečnejších zvierat v Afrike pre nepredvídateľnému a agresívnemu správaniu. Hrochy majú obrovskú silu a ich masívne čelné zuby môžu spôsobiť vážne zranenia alebo smrť, ak sa cítia ohrozené. Napriek tomu, že sú väčšinou rastlinožravé, sú veľmi teritoriálne a agresívne chránia svoje vodné územie. Hrochy sú tiež nebezpečné kvôli svojej schopnosti rýchlo sa pohybovať, keď sú na súši alebo vo vode, kde sú rovnako nebezpečné. Ich nepredvídateľné správanie môže viesť k nebezpečným stretom s ľuďmi, ktorí sa dostanú príliš blízko ich teritórií. Navyše, hrochy sú schopné rýchlo a ticho sa pohybovať v noci, čo zvyšuje riziko neúmyselných stretnutí s ľuďmi, najmä v blízkosti ich teritória. Aj keď hrochy vo vode pôsobia pokojne, ich reakcie sú veľmi nebezpečné, keď sa cítia ohrozené alebo vyrušené. Vzhľadom na všetky tieto faktory sú hrochy často považované za jedno z najnebezpečnejších zvierat v Afrike.
