chobotnice

Chobotnice

Tajomné oceány

Chobotnice sú fascinujúce živočíchy, ktoré sú vďaka svojej obdivuhodnej inteligencii a zvláštnosti predmetom mnohých dokumentárnych filmov. Poďme si spraviť pohľad do ich života a odhaliť, prečo sú výnimočné.

Základná charakteristika

Chobotnice patria k hlavonožcom – k živočíšnej triede, ktorá zahŕňa mnoho rozmanitých mäkkýšov, ako sú sépie, kalmáry alebo lodienky. Rád chobotníc pozostáva okolo z 300 evidovaných druhov, ktoré sa líšia správaním, stavbou tela a miestom výskytu. Úspešnosť týchto morských predátorov je vidieť na fakte, že sú rozšírené vo všetkých svetových oceánoch. Nájdeme ich pri koralových útesoch, v otvorených vodách blízko pri hladine, pri pobrežiach alebo v neprebádaných hlbinách, ktoré môžu dosahovať aj 6 kilometrov.

Stavba tela

Prvú vlastnosť, ktorú si pri pohľade na chobotnice všimneme, je ich nezvyčajná stavba tela. Podobne ako ostatné hlavonožce, majú mäkké telá, ktoré im umožňujú meniť tvar a pohybovať sa v úzkych štrbinách. Vďaka tomu sa vedia ľahko vyhnúť predátorom alebo prekvapiť potenciálnu korisť.

To, že chobotnice majú osem chápadiel, ktoré sú symetricky usporiadané okolo ústneho otvoru, je všeobecne známym faktom. Vedeli ste však, že chápadlá obsahujú dve tretiny všetkých neurónových buniek? Každé rameno predstavuje nezávislé centrum nervovej sústavy, tzv. „mini mozog“, ktorý umožňuje chápadlu vykonávať jednoduché ale aj zložitejšie činnosti bez riadenia z hlavného mozgu. Keďže sa v chápadlách nachádza viac neurónových buniek ako v hlave, ide o mimoriadne citlivé končatiny, ktoré sú schopné vykonávať precízne pohyby.

V prípade, že chobotnica príde o jedno z ramien, nové jej dorastie za 2 až 4 mesiace. Jedná sa o podivuhodný proces v prírode, pretože spolu s ramenom sa tvoria nervové bunky a tzv. „mini mozog“. Po obnovení celej nervovej sústavy môže rameno opäť prijímať signály a fungovať správnym spôsobom. Jedna z ďalších neobyčajných vlastností chobotníc je ich krvný obehový systém, ktorý sa líši od väčšiny ostatných živočíchov. Skladá sa z troch sŕdc, kde hlavné srdce je nazývané ako systémové a ďalšie dve sú vedľajšie. Hlavné srdce sa nachádza v centrálnej časti tela, odkiaľ pumpuje krv do celého tela, a obidve vedľajšie srdcia sa vyskytujú pri žiabrach, kde okysličujú krv. Zaujímavé je, že systémové srdce pozastaví svoju činnosť, keď chobotnica pláva rýchlo. Preto zvyčajne preferujú pomalý pohyb, pri ktorom im fungujú všetky tri srdcia.

Inteligencia

Chobotnice sa považujú za bezstavovce, ktoré majú najrozmanitejšie vzorce správania. Dôkazom ich vysokej inteligencie je, že sú jedny z mála bezstavovcov, ktoré sú schopné používať nástroje. Príkladom je chobotnica žilnatá, ktorá vyhľadáva voľné ulity alebo kokosové šupky, v ktorých sa v prípade nebezpečia ukrýva. Experimenty preukázali, že chobotnice dokážu rozpoznávať vzory a zapamätať si aj postup, ako vyriešiť niektoré hlavolamy. Okrem toho, v prírode sú schopné učiť sa nie len z vlastných skúseností, ale aj pozorovaním ostatných chobotníc. Oplývajú aj hravosťou, čo je indikátorom ich vysokej inteligencie.  Je dôležité, aby sme si uvedomili, že chobotnice sú kľúčové pre pochopenie morských ekosystémov. Sú ich neodmysliteľnou súčasťou, a preto štúdium chobotníc pomáha vytvoriť obraz, aký v skutočnosti komplexný je podmorský ekosystém.