Roháč obyčajný je rozšírený v širokom pásme od Pyrenejí až po Ukrajinu, na severe až po Baltické more. Na juhu obýva oblasti Talianska, Balkánu a Malej Ázie. Na Slovensku je tento chrobák hojne rozšírený, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Medzi známe lokality jeho výskytu patria Malé a Biele Karpaty, Považský Inovec, Slovenské rudohorie, Tríbeč, Burda, Slanské vrchy a Vihorlat. Roháč obyčajný obýva staršie, teplé dubové a zmiešané lesy v nížinách a podhorí.
Stavba tela roháča
Roháč obyčajný je jedným z najväčších chrobákov v našich končinách, dosahujúci veľkosť od 25 do 75 mm. Tento druh je charakteristický výrazným pohlavným dimorfizmom, čo znamená, že medzi samčekmi a samičkami sú značné fyzické rozdiely. Samčeky sú známe svojimi impozantnými parohovitými hryzadlami, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až 25 mm. Tieto veľké hryzadlá používajú pri zápasoch o samičky, hoci pre protivníka nie sú nebezpečné. Samičky, na rozdiel od samčekov, majú hryzadlá štandardnej veľkosti a sú menšie, dosahujú dĺžku do 45 mm. Hlava a hruď roháča sú tmavé, zatiaľ čo hryzadlá a krovky majú gaštanovohnedú farbu.
Životný cyklus
Po oplodnení samička vyhľadáva staré stromy, predovšetkým duby, ale výnimočne aj buky a iné stromy, kde znáša svoje vajíčka. Larvy sa následne vyvíjajú v práchnivých stromoch, koreňoch alebo zhnitých pňoch, predovšetkým dubov, ale aj bukov a vŕb. Vývoj lariev trvá 2 až 3 roky, no v nepriaznivých podmienkach môže tento proces trvať aj 5 rokov. Larvy sa živia práchnom, ktoré je bohaté na organické látky potrebné pre ich rast a vývin. Sú slepé a skrútené do tvaru pripomínajúceho písmeno C.
V práchnivom dreve sa tiež zakukľujú vo vajcovitých kokónoch. Po dvoch mesiacoch sa z kukly vyliahnu dospelé jedince (imága), ktoré sa dožívajú približne 60 až 90 dní. Dospelí jedinci sú najaktívnejší vo večerných hodinách, keď sa znižuje intenzita svetla, čo vytvára ideálne podmienky na ich aktivitu a párenie. Samice roháča sa po párení vracajú na miesto, kde sa predtým vynorili. Ak tam nájdu dostatok práchnivého dreva pre svoje larvy, tak sa zahrabú do pôdy, kde následne kladú vajíčka.
Hrozby pre roháča
Najväčšou hrozbou pre roháča obyčajného je strata jeho biotopu. Mnohé veľké otvorené plochy v mestách a obciach postupne zanikajú, čo vedie k úbytku miest vhodných pre tento druh. Vývoj urbanizácie bude pravdepodobne naďalej znižovať dostupné biotopy roháča, avšak zvýšená informovanosť o jeho existencii môže pomôcť zmierniť tento problém. Údržba lesov, parkov a záhrad často zahŕňa odstraňovanie mŕtveho dreva, ktoré je zdrojom potravy pre larvy roháča. Taktiež chirurgické zásahy na stromoch, ako je brúsenie pňov po ťažbe, odstraňujú životne dôležité prostredie pre tento druh. Aj keď tieto praktiky stále prebiehajú, čoraz viac správcov lesov a parkov si uvedomuje potrebu zachovať mŕtve a rozkladajúce sa drevo ako neoddeliteľnú súčasť ekosystému.
Význam roháča v ekosystéme
Roháč obyčajný je jedným z najväčších chrobákov v Európe a jeho prítomnosť v lese je indikátorom zdravého a staršieho lesa. Tento chrobák hrá kľúčovú rolu v ekosystéme predovšetkým prostredníctvom procesu rozkladu odumretého dreva. Jeho larvy sa živia práchnom v starých, hnijúcich stromoch, koreňoch a pňoch, čím prispievajú k rozkladu dreva a urýchľujú kolobeh organických látok v prírode. Tento proces je dôležitý pre návrat živín do pôdy, čo podporuje rast nových rastlín a udržuje biodiverzitu lesa. Roháč obyčajný prispieva k biodiverzite nielen svojou úlohou v rozklade dreva, ale aj tým, že slúži ako potrava pre iné živočíchy. Napríklad vtáky a malé cicavce môžu loviť dospelé jedince roháča a jeho larvy, čím sa roháč stáva súčasťou potravinového reťazca.
Ďalší zaujímavý obsah pre hmyz:
