Pes sa pritúli, dýchne a majiteľ sa mimovoľne odtiahne. Zvyčajne sa to zvedie na vek alebo na krmivo. Ani jedno nesedí. Zápach z papule je takmer vždy pach baktérií, ktoré žijú v zubnom povlaku, a ten sa dá odstrániť podstatne jednoduchšie, než sa väčšine ľudí zdá.
Z čoho vzniká zápach?
Zápach nie je otázkou veku. Parodontálne ochorenie je najčastejšia diagnóza v papuli psov a nejakú jeho formu má viac ako osemdesiat percent psov už do troch rokov veku. Pes so zdravými ďasnami nezapácha ani keď má 10 rokov. Samotný pach nerobí jedlo, ale baktérie v povlaku, ktoré pri rozklade bielkovín uvoľňujú sírne zlúčeniny.
Povlak sa mení na kameň za jeden až tri dni. Mäkký povlak sa dá zotrieť. Akonáhle sa minerálmi zo slín spevní na zubný kameň, doma sa už odstrániť nedá a zostáva veterinárny zákrok v narkóze. Toto krátke okno je celé vysvetlenie, prečo sa čistenie odporúča denne a nie raz za mesiac. Kameň je navyše drsný, takže sa naň ďalší povlak chytá rýchlejšie a celý proces sa zrýchľuje sám.
Ľudskú zubnú pastu psovi nedávajte. Pes penu nevypľuje, prehltne ju. Časť ľudských pást obsahuje xylitol, ktorý u psov vyvoláva prudký pokles cukru v krvi už od zhruba sto miligramov na kilogram hmotnosti a pri vyšších dávkach poškodenie pečene. Druhým problémom je fluorid, ktorý je v ľudských pastách bežný a pri pravidelnom prehltnutí psovi nerobí dobre. Psie enzymatické pasty sa naopak prehltnúť majú, neoplachujú sa a pôsobia ďalej aj po čistení.
Kefka sa vyberá podľa toho, čo pes znesie. Prstová kefka je pre začiatok schodnejšia, lebo pes ju vníma ako dotyk, nie ako cudzí predmet. Klasická zubná kefka pre psa s dlhou rúčkou má zase výhodu, že sa ňou dosiahne na stoličky vzadu, kde kameň vzniká najskôr.
Ako psa naučiť umývať si zuby
Zvykanie trvá týždne. Prvý večer sa pes iba nechá dotknúť na papuli. O pár dní ochutná pastu z prsta. Potom prídu na rad dva zuby, neskôr celá strana. Kto začne rovno kefkou a silou, spravidla skončí hneď na začiatku a pes si na papuľu siahnuť už nedá. Každý pokus sa uzavrie odmenou, aby si pes spojil čistenie s niečím príjemným a nie so zápasom.
Stačia vonkajšie plochy zubov. Vnútorná strana sa u psov zanáša podstatne menej a boj o ňu za to nestojí. Kefka sa prikladá pod miernym uhlom k ďasnám a ide sa krátkymi krúživými pohybmi, tridsať sekúnd na stranu bohato stačí. Dôležitá je pravidelnosť: denné čistenie je odporúčaný štandard, trikrát týždenne je minimum, ktoré ešte má merateľný efekt.
Známka VOHC hovorí viac než obal. Veterinary Oral Health Council ju udeľuje prípravkom, ktoré v klinických testoch znížili povlak alebo kameň aspoň o dvadsať percent. Je to jediný nezávislý filter medzi tvrdeniami výrobcov a platí rovnako pre pasty, žuvačky aj prídavky do pitnej vody.
Čo samo o sebe nestačí
Dentálne žuvacie tyčinky, prídavky do pitnej vody a väčšie granule povlak obmedzujú, ale žiadny z nich sa nedostane pod okraj ďasna, kde sa parodontálne ochorenie začína. Fungujú ako doplnok k čisteniu, nie ako jeho náhrada. A ak už pes kameň má, žiadna kefka ho nezotrie a najprv treba veterinárne ošetrenie. Kefka a pasta následne rozhodujú o tom, ako rýchlo sa kameň vráti.
Kedy zápach nie je o zuboch
Väčšinu prípadov vysvetlia zuby, ale nie všetky. Návštevu veterinára si zaslúži pes, u ktorého majiteľ zaznamená:
- pach po čpavku alebo moči, ktorý môže sprevádzať ochorenie obličiek
- sladkastý alebo acetónový dych pri neliečenej cukrovke
- zápach z jednej strany papule, často spolu s krvou alebo slinením
- náhlu zmenu zápachu u psa, ktorý dovtedy nezapáchal
- odmietanie tvrdého krmiva, žuvanie na jednu stranu alebo úbytok hmotnosti
Čím začať
Zápach z papule je príznak, nie povahová črta psa. Drží ho pri živote povlak, ktorý sa za pár dní zmení na kameň, a preruší ho jedine mechanické čistenie. Výbava na to netreba veľká: prstová kefka, psia pasta a týždeň trpezlivosti, kým si pes zvykne na dotyk v papuli. Ak zápach ani po niekoľkých týždňoch pravidelného čistenia neustúpi alebo sa vráti krátko po veterinárnom ošetrení, príčina nie je v hygiene a patrí na vyšetrenie.
Článok má informatívny charakter a nenahrádza vyšetrenie u veterinárneho lekára.
Čítane: 902 x
