Najbližším príbuzným západnej medonosnej včely je druh známy ako včela obrovská, hoci jej presný rodokmeň zostáva vedcom stále nejasný. Vyniká schopnosťou prispôsobiť sa aj životu vo vyšších nadmorských výškach, čo jej umožňuje osídľovať aj oblasti, kde by iné druhy včiel mohli mať problémy s prežitím. Jej hniezda sú pôsobivé nielen svojou veľkosťou, keďže môžu dosahovať šírku až jeden meter, ale aj hustotou populácie, v jednom takomto hniezde môže žiť až stotisíc jedincov. Med si ukladá v hornej časti hniezda, kde je bezpečne uschovaný pred vonkajšími vplyvmi a predátormi. Zaujímavým faktom je, že mohutné stromy v oblastiach, kde tieto včely žijú, môžu byť domovom až pre dve stovky rôznych včelích kolónií. Často sú umiestnené veľmi blízko seba, neraz len na vzdialenosť niekoľkých centimetrov.
Rozšírenie invázneho druhu
Invázny druh včely by sme najčastejšie našli v krajinách, ako sú Čína, India či Srí Lanka, kde majú vhodné podmienky na život. Na Filipínach však tento druh postupne mizne, čo je dôsledkom rozsiahleho odlesňovania, ktoré výrazne mení tamojší ekosystém a obmedzuje dostupnosť prirodzených hniezdisk. Keďže ide o typické tropické včely, ich životný cyklus je úzko spätý so sezónnymi zmenami klímy. Počas roka často migrujú na niektorých miestach sa zdržiavajú len v suchom období, zatiaľ čo obdobie dažďov trávia inde, kde sú priaznivejšie podmienky pre prežitie. Zaujímavé je, že podľa vedeckých štúdií sa kolónie po určitom čase zvyknú vracať na miesta, odkiaľ pôvodne odišli. Pri týchto presunoch si často budujú dočasné hniezda, ktoré by sa dali prirovnať k táborom starovekých Rimanov, ide o provizórne útočiská, ktoré slúžia len na prechodné obdobie, než sa usadia na trvalejšom mieste. Počet jedincov v kolónii pritom nie je stabilný a môže výrazne kolísať. Najvýraznejší pokles nastáva počas obdobia dažďov, keď sa znižuje dostupnosť potravy a niektoré včely uhynú alebo sa rozptýlia do iných oblastí.
Spôsob migrácie včiel
V októbri alebo v novembri dochádza k významnej zmene v živote kolónie, kráľovná opúšťa pôvodné hniezdo a spolu s ňou sa čoskoro vydáva na cestu aj roj robotníc. Týmto spôsobom včely prirodzene migrujú a zakladajú si nové hniezda na vhodných miestach. Zaujímavé však je, že nie vždy sa presúvajú na veľké vzdialenosti. Neraz sa nová kolónia usadí len približne meter od pôvodného hniezda, čo je medzi včelami pomerne nezvyčajné správanie. Väčšina iných druhov včiel totiž hľadá nové hniezdiská ďalej od svojho pôvodného domova, aby sa vyhli konkurencii o zdroje potravy. Včely však vynikajú svojou mimoriadnou spoločenskou povahou a schopnosťou efektívne spolupracovať. Na vzájomnú komunikáciu používajú špecifické pohyby pripomínajúce tanečky, ktorými si presne odovzdávajú informácie o polohe potravy. Rovnakým spôsobom si dokážu signalizovať aj smer migrácie, keď sa prieskumné včely vrátia z nového hniezdneho miesta, svojimi pohybmi nabádajú ostatné včely v kolónii, aby sa presunuli za nimi. Vďaka tejto dokonale koordinovanej spolupráci sa celá kolónia dokáže rýchlo adaptovať na nové podmienky a efektívne si rozdeľovať úlohy, čo z nich robí mimoriadne zaujímavý druh v rámci včelieho sveta.
Choroby a škodcovia
Invázny druh včely sa musí okrem bežných výziev spojených s migráciou a hľadaním potravy vyrovnávať aj s hrozbami zo strany parazitov a predátorov. Jedným z ich najväčších nepriateľov je roztoč Tropilaelaps clareae, ktorého samička je síce nepatrne malá, meria len približne jeden milimeter, no aj napriek tomu dokáže včelám spôsobovať značné problémy. Keď sa takýto parazit prichytí na telo včely, robotnica začne prudko reagovať, zmieta sebou, intenzívne sa trasie a dokonca dupe, aby sa ho zbavila. Táto stratégia je často úspešná a umožňuje včelám znížiť počet parazitov v kolónii bez nutnosti ďalších obranných mechanizmov. Okrem boja proti roztočom však tieto včely musia čeliť aj útokom väčších predátorov, ako sú sršne či osy. Podobne ako niektoré iné druhy včiel, aj včely obrovské vyvinuli fascinujúci spôsob obrany, ktorý im umožňuje efektívne eliminovať nebezpečného votrelca. Keď sa k hniezdu priblíži sršeň alebo iný agresor, robotnice okamžite zareagujú a vrhnú sa na neho vo veľkom počte. Obkolesia ho svojimi telami a vytvoria okolo neho tesné klbko, v ktorom začnú prudko vibrovať a produkovať teplo. Tento jav, známy ako „tepelná obrana“, spôsobí, že teplota vnútri klbka prudko stúpne a sršeň je doslova uvarený zaživa. Vďaka tejto úžasnej kolektívnej stratégii sú včely obrovské schopné brániť svoju kolóniu aj pred silnejšími a väčšími nepriateľmi, ktorí by inak predstavovali vážne nebezpečenstvo.
Čítane: 1414 x
