Severný pól

Severný pól je zemou plnou prírodných kuriozít. Napriek jej nehostinným podmienkam si tu život dokázal nájsť svoje miesto. Rozoberieme si bližšie tri unikátne živočíchy, ktoré pridávajú na kráse tohto regiónu.

Severný pól

Medveď biely

Je to medveď biely, kto do bodky zosobňuje pôvab Arktického regiónu. Jedná sa o najväčšiu mäsožravú šelmu na svete, no jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou. Často putuje dlhé kilometre cez opustené a vyprahnuté krajiny, ktoré pozostávajú z ľadových krýh, aby našiel svoju prirodzenú potravu, a to tulene. Samec medveďa bieleho, ktorý je o mnoho ťažší od samice, môže vážiť neuveriteľných 700 kilogramov. Niet divu, že je predátorom na vrchole potravinového reťazca. Zaujímavé je, že kožuch medveďa bieleho nie je biely, ako by sme mohli predpokladať. Jeho kožuch je v skutočnosti čierny, no chlpy rastúce na ňom sú priehľadné a odrážajú tak väčšinu okolitého svetla. Výsledkom je, že farba medveďa závisí od svetla, ktoré sa vyskytuje v okolitom prostredí. Pri západe slnka sa preto môže javiť s červeno-oranžovým sfarbením.

Bieluha žltobiela

Bieluha žltobiela nie je možno známa ako medveď biely, no nie je o nič menej fascinujúca. Žije vo vodách Severného ľadového oceánu a je členom čeľade narvalovité. Je to druh veľryby a jej menšie zavalité telo je sfarbené dobiela. Nie je žiadnym prekvapením, že aj tieto veľryby sú spoločenské zvieratá, ktoré tvoria mnohopočetné skupiny do 10 jedincov. V období párenia sa často v ústiach riek alebo pri pobrežiach podarí spozorovať aj tisícky jedincov. Bieluhy sú menej zdatnými plavcami a zdržiavajú sa tak v plytších vodách.

Mrož ľadový

Ďalšie zviera, ktoré obýva územie Arktídy a svojou silou sa dokáže zmerať medveďovi bielemu, je mrož ľadový. Dlhokánske očné zuby, ktoré z neho spravili ikonické zviera Arktídy, slúžia na mnohé účely. Pomáha mu vytiahnuť svoje mohutné telo z vody, dokáže si s ich pomocou vyryť diery pod ľadom alebo ich používa pri súbojoch, keď chráni svoje teritórium. Dĺžka týchto zubov môže byť až jeden meter. Obľúbená potrava mroža sú mäkkýše na dne Severného ľadového oceánu, a preto disponuje aj fúzami, ktoré mu pomáhajú lokalizovať tieto kôrovce. Vďaka svojmu telu, hojne obalenému podkožným tukom, sa mrože ľadové pri teplotách, ktoré siahajú hlboko pod nulou, cítia ako doma. Je logické, že s klesajúcou teplotou na Zemi ubúda biodiverzita. Arktída je z tohto dôvodu jednou z mála oblastí s najnižšou rozmanitosťou života. To však nemení fakt, že sa tu vyskytuje mnoho úžasných živočíchov, ktoré nežijú nikde inde na Zemi.

Pokračovať v čítaní

Amazonský prales

Myslíme si, že príroda nás nemá čím ohromiť. Vyšplhali sme sa na najvyššiu horu sveta, objavili zemské póly alebo preskúmali dno Mariánskej priekopy. V pralesoch však žijú živočíchy, o ktorých sme dosiaľ nepočuli. Jedno z miest na Zemi, Amazonský prales, kde sa vyskytujú 3 milióny rôznych druhov živočíchov a vyše 2500 drevín, je zdrojom fascinácií pre každého milovníka prírody. Prales, ktorý nesie názov po najmohutnejšej rieke sveta Amazonke a ktorého väčšina rozlohy prilieha Brazílii, je domovom mnohých exotických a bizarných tvorov, o ktorých si niečo málo povieme.

Amazonský prales

Delfínovec amazonský

Vo vodách Amazonky žije pozoruhodný tvor. Delfínovec amazonský je neobyčajný cicavec, ktorého spôsob života sa odlišuje od morských príbuzných. Jedná sa o sladkovodného tvora, prispôsobeného životu v tmavých, zakalených amazonských vodách. Živí sa rybami, ktoré vyhľadáva pomocou echolokácie, a na rozdiel od svojich príbuzných, ktorí sú známi svojou hravosťou a sociálnosťou, delfínovec uprednostňuje samotársky život alebo spolužitie v pároch. Mútna voda, ktorá prepúšťa málo svetla, a spoľahlivá echolokácia, im zapríčinili vyvinutie slabšieho zraku.

Lelkovcovité

Svojrázny vták Potoos žije v Južnej a Strednej Amerike, a jeho prirodzené prostredie zahrňuje aj Amazonský prales. Názov tohto plachého a ťažko polapiteľného vtáka, ktorý je aktívny najmä v noci, sa do nášho jazyku neprekladá ľahko. Je známy pre zvláštny, no smutný melodický spev, podľa ktorého si vyslúžil anglickú prezývku „poor-me-ones“. Počas dňa, keď je v najväčšom ohrození, Potoos zaujme svoj typický postoj a zamaskuje sa tak, že si ho predátori zmýlia za kmeň stromu. V neskorej noci vychádza na lov a hmyz vyhľadáva pomocou veľkých a citlivých očí.

Tarmarín fúzatý

Opica, ktorej prirodzeným výskytom sú podhorské pralesy, zaujme svojím zvláštnym vzhľadom. Je ikonická najmä pre dlhokánske a ovísajúce biele fúzy, ktoré rastú ako samcom, tak aj samičkám. Jedná sa o všežravé cicavce – do ich jedálničku patria bobule, nektár, živica, slimáky alebo hmyz. Obľubujú otvorené priestranstvá s vysokými a rozkonárenými stromami, na ktorých trávia väčšinu svojho života. Tarmarín je sociálny tvor, a preto spolunažíva v tlupách, niekedy veľkých aj pätnásť jedincov, a najaktívnejší je počas dňa. Vďaka svojej malej hmotnosti, málokedy presahujúcej pol kila, a silných končatín, sa s ľahkosťou pohybuje v korunách aj tých najvyšších stromov. Amazonský dažďový prales, ktorý svoje pomenovanie dostal po mohutnej, životodarnej rieke Amazonke, poskytuje domov vzácnym živočíchom, ktorých krása a vzhľad fascinuje ľudí po celom svete.

Pokračovať v čítaní

Tajomné oceány

Príroda nás uchvacuje na každom rohu; či ide o subsaharskú Afriku, dažďové pralesy, náhorné plošiny alebo oceány. Dnes si predvedieme, aká úžasná dokáže byť príroda na jednom z jej najmenej prebádaných biotopov. Na Zemi nájdeme veľa miest, kde filmári vedia získať jedinečné zábery. Obľúbené miesto na dokumentárne filmy je podmorský svet. Veď koho by nezaujal pohľad do krajiny, ktorá sa tak líši od našej? Je na čase ukázať si z tohto unikátneho kútu sveta zopár živočíchov a dozvedieť sa niečo nové.

tajomné oceány

Žabie ryby

Predstavme si čeľaď anténovcovitých. Názov samotnej čeľade vám veľa nepovie – ide o málo známy druh živočíchov. Zástupcovia čeľade, po anglicky prezývaní „frogfishes“, teda žabie ryby, sa vyskytujú najčastejšie na koralových útesoch a pripomínajú hubky alebo skaly pokryté riasami. Sú to majstri maskovania, ťažko by ste ich rozoznali od okolia. Zaujímavé sú aj svojím pohybom – hoci majú vyvinuté plutvy, pohybujú sa po dne končatinami, ktoré vyzerajú ako lakťové kĺby.

Žralok uhrovitý

Každý z nás pozná žraloky, no málokto sa môže pochváliť znalosťami o zvláštnom druhu, ktorý obýva hlboké vody. Žralok uhrovitý je žijúca fosília, pretože jeho štíhle telo s dĺžkou dva metre nesie veľmi primitívne črty. Živí sa hlavonožcami a menšími žralokmi. Potrava žraloka uhrovitého dokazuje, že musí putovať aj na povrch oceánov. Vyskytuje sa v každom mori a najčastejšie ho nájdeme na otvorených oceánoch.

Morský čert

Morský čert je o niečo známejší ako predošlí, no ide o rovnako zaujímavého tvora. Je to dravá ryba, ktorá obýva severný Atlantik, Stredozemné a Čierne more. Špecializuje sa na život vo veľkých hĺbkach, kde vábi korisť pomocou svietiaceho výbežku na tele. Väčšina tvorov žijúcich na dne má kvôli nedostatku svetla bledé sfarbenie, ale čert morský je vybavený tmavšou pokožkou. Loví sa pre gastronomické účely a v mnohých krajinách je považovaný za miestnu pochúťku. Pozreli sme sa na tri fascinujúce živočíchy, ale nezabúdajme na veľkosť a tajomnosť oceánov. Ktovie, čo sa dodnes ukrýva na ich dne.  Oceány tvoria väčšinu zemského povrchu. Niet divu, že sa nám dodnes nepodarilo zmapovať všetky krásy v prírode. Prejdeš ešte veľa času, kým plne zdokumentujeme život na dne hlbokých oceánov a spoznáme aj tie najtajnejšie záhady prírody.

Pokračovať v čítaní