Predstavíme si jednu z najkrajších a najzaujímavejších prírodných oblasti v Ázii. Ostrov Sumatra a jeho dažďový prales s jedinečnými rastlinami a živočíchmi. Zaoberať sa budeme ohrozenými druhmi zvierat – tiger, orangutan, slon a nosorožec sumatriansky.

Tiger sumatriansky

Žije iba na polostrove Indonézie Sumatra a jeho počty v prírode sa odhadujú na 400 tigrov. Najviac tigrov sa nachádza v Národnom park Kerinci Seblat v strede Sumatre. Tigre majú najradšej hlbokú džungľu v strednej a vysokej nadmorskej výške ďaleko od ľudí a okolitého moderného sveta.  Tiger ako všetky jeho druhy je samotár a vrcholový predátor v džungli.

Nosorožec sumatriansky

Kritický ohrozený druh živočícha pre údajne a nepotvrdené zázračné účinky v Ázii. Veľmi zarážajúce ako môžu ohrozené zvieratá úplné vyhynúť kvôli šarlatánskym liečiteľom z Ázie a ich povere o zázračných účinkoch. Nosorožce v dospelosti merajú okolo 3 metrov a vážia do 800 kg. Hlavným znakom pre nosorožce sú dva rohy a srsť.  Nosorožce majú najradšej bažiny, močiare a dažďove pralesy. Patrí medzi samotársky druh a nie sú agresívne voči vlastnému druhu. Nosorožec sumatriansky je veľmi problémový druh na chovanie v zajatí.

Orangutan sumatriansky

Orangutan z polostrova Sumatra je jeden z troch druhov, ktorý sa nachádza v prírode. Samec je vyšší ako samica a dosahuje výšku 1,5 m, hmotnosť do 90 kg.  Orangutan je najväčší stromoví živočích, ktorý schádza zo stromov len výnimočne.  Cely svoj život je v korunách stromov hlavne v džungli. Samci sú samotári a teritórium si vytyčujú hlasným zvukom.  Sú mierumilovné a kľudné zvieratá. Matka sa po narodení stará o malého orangutana 3 roky. Mláďa je úplne bezbranné a odkázané na starostlivosť matky.

Slon sumatriansky

Za posledné desaťročia sa populácia slonov na Sumatre znížila o 80 percent. Ohrozené sú pytliactvom pre slonovinu a ničenie, kočovanie džungle na Sumatre.  Slon sumatriansky je zo štyroch uznaných poddruhov slona indického. Dosahujú výšku od 2 m do 3 m a hmotnosť od 2 do 4 ton.  Kožu ma svetlejšiu ako slon indický.

Život na Zemi sa vyvinul do mnohých neobyčajných foriem. Zvieratá, ktoré si dnes ukážeme, sa museli prispôsobiť drsnej klíme Arktída, krajina známa svojou neľútostnou zimou.

Pižmoň severský

Pižmoň  je bylinožravec, ktorý sa môže pochváliť tým, že prežil dobu ľadovú. Ide to mohutné zviera, ktoré v dospelosti váži aj 350 kilogramov. Dnes žije v stádach na arktických pustatinách a jeho strava pozostáva z korienkov, lišajníkov a machu. V zime, keď sneh pokryje väčšinu pastvín, si pižmoň pomáha svojími prednými kopytami, ktoré používa na hrabanie. Úžasnú adaptáciu, ktorou si pižmone prešli, aby dokázali prežiť v Arktíde, môžeme vidieť na ich srsti. Vonkajšia srsť pižmoňa je nadlhšou živočíšnou srsťou v celej Amerike a je približne osemkrát teplejšia ako ovčia srsť. Jeho prirodzeným predátorom v studenej Arktíde sú vlky, ktoré lovia najmä mláďatá. Pižmone svoje mladé bránia tak, že ich pri úteku z každej strany obkľúčia, aby ostali z dosahu predátorov.

Líška polárna

Malé zviera, ktorého kožuch sa označuje za najteplejší v celej živočíšnej ríši, si pozornosť nepochybne zaslúži. Líška polárna loví v lete hlodavce, vtáky alebo aj ryby. V období mrazivej zimy sa však úlovky nájdu len ťažko, a líška tak prežíva vďaka zvyškom, ktoré po sebe zanechávajú medvede. Nejde o čistého mäsožravca, pretože líška nepohŕdne bobuľami alebo morskými riasami. Jej typický biely kožuch pomáha splynúť v ľadových tundrách. Vyhĺbujú si nory do snehu, z ktorých postupne vybudujú bludiská, aby mohli zmiasť predátorov. Líška polárna privádza mláďatá na jar, keď prichádza obmäk, pričom jeden vrh môže tvoriť až 15 mláďat.

Narval jednorohý

Morský cicavec, ktorý si pre svoj výzor vyslúžil ľudové meno „morský jednorožec“, je arktickou zvláštnosťou. Zaujímavé je, že jeho rodové meno aj výstižný ľudový názov sú zavádzajúce – to, čo si všimneme na jeho hlave nie je roh, ale v skutočnosti predĺžený zub. Biológovia váhajú, aké je jeho využitie. Najpravdepodobnejšie je, že ho používajú pri súbojoch v období párenia alebo so svojím zubom dvoria samičkám. Narvaly sú príbuzné ostatným veľrybám, ako delfínom, bieluhám alebo kosatkám. Podobne ako ich príbuzní, ide tiež o spoločenské zvieratá, ktoré väčšinu života trávia v stádach. Živia sa krevetami, kalmármi, rybami a inými morským tvormi. Jednou z krajín, v ktorej živočíchy musia každý deň podstúpiť skúšku o prežitie, je Arktída. Jej chladná a nehostinná klíma, ktorej priemerná teplota sa pohybuje okolo 30 stupňov pod nulou, je hlavným dôvodom, prečo sa tu vyvinuli tak fascinujúce živočíchy.

Konžský prales, ktorý poskytuje útočisko pre viac ako desaťtisíc druhov zvierat a šesťsto exotických rastlín, je prírodnou kuriozitou. Jeho krása a pôvab sa nedajú poprieť, a preto sa oplatí oboznámiť s jeho obyvateľmi. Prales Kongo, ležiaci pri rovníku a povodí rieky Konga, je známy vysokou, neobyčajnou diverzitou a svojou exotikou nadchýna ľudí z celého sveta. Je to miesto, ktorého veľkoleposť nezachytia ani tie najkvalitnejšie dokumentárne filmy ako zviera gorila horská.

Okapia pralesná

Hoci Konžský prales nie je prales s najväčšou rozmanitosťou druhov, žijú v ňom unikátne živočíchy. Okapia pralesná, ktorá je žijúcou fosíliou, k nim neodmysliteľne patrí. Pre jej čiernobiele pásikové sfarbenie na zadnej časti tela si ju biológovia kedysi spájali so zebrami, no po dôkladnom výskume ju zaradili do čeľade, ktorú zdieľa so žirafami. Je pozoruhodné, že sa jedná o jediné žijúce príbuzné žiráf . Okapie sú plaché bylinožravce, ktoré žijú na severe Konžskej demokratickej republiky, a v zákutiach hlbokého pralesa vedú samotársky život. S ostatnými jedincami svojho druhu sa stretávajú výhradne v období párenia. Jej plachosť podporuje aj fakt, že do 20. storočia o jej existencii Západ nevedel. Pre svoj neobyčajný, osobitý vzhľad sa okapia v minulosti stala inšpiráciou pre legendy o tzv. „africkom jednorožcovi“.

Gorila horská

Aký by to bol pohľad do Konžského pralesa, keby sme sa nestretli s jeho najväčším klenotom, a to gorilou horskou? Je to vzácny poddruh gorily východnej a žije v dvoch izolovaných populáciách. Celkový počet jedincov gorily horskej presahuje niečo cez tisíc. Našťastie, najhoršie obdobie je za nami. Gorilám sa podarilo ustáť ťažké a neúprosné 20. storočie, kedy ich populácie rapídne poklesli a predpokladalo sa  vyhynutie. No aj v súčasnosti, keď ich populácia prežila a došlo k rastu, sú naďalej ohrozené. Pre ich vzácnosť a rovnako aj z dôvodu, že do Afriky priťahujú tisíce turistov, sú prísne strážené. Gorila horská je typický všežravec, najčastejšie si ale pochutná na ovocí a korienkoch. Podľa jej rodového mena, žije v lesoch vyskytujúcich sa vo vysokých nadmorských výškach, a od svojich príbuzných sa odlišuje hrubšou a dlhšou srsťou. Nažívajú vo veľkých tlupách, ktoré vedie dominantný samec a toho spoznáte podľa sivého, strieborného pruhu na chrbte. Zaujímavým faktom je, že každý jedinec gorily má svoj unikátny „odtlačok nosa“, na základe ktorého ich biológovia identifikujú.  Je povinnosťou každého z nás chrániť poklady našej planéty. Dažďový prales, rozprestierajúci sa pozdĺž africkej rieky Kongo, si našu ochranu rozhodne zaslúži, keďže patrí k najkrajším miestam na Zemi.

Severný pól je zemou plnou prírodných kuriozít. Napriek jej nehostinným podmienkam si Severný pól život dokázal nájsť svoje miesto. Rozoberieme si bližšie tri unikátne živočíchy, ktoré pridávajú na kráse tohto regiónu.

Medveď biely

Je to medveď biely, kto do bodky zosobňuje pôvab Arktického regiónu. Jedná sa o najväčšiu mäsožravú šelmu na svete, no jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou. Často putuje dlhé kilometre cez opustené a vyprahnuté krajiny, ktoré pozostávajú z ľadových krýh, aby našiel svoju prirodzenú potravu, a to tulene. Samec medveďa bieleho, ktorý je o mnoho ťažší od samice, môže vážiť neuveriteľných 700 kilogramov. Niet divu, že je predátorom na vrchole potravinového reťazca. Zaujímavé je, že kožuch medveďa bieleho nie je biely, ako by sme mohli predpokladať. Jeho kožuch je v skutočnosti čierny, no chlpy rastúce na ňom sú priehľadné a odrážajú tak väčšinu okolitého svetla. Výsledkom je, že farba medveďa závisí od svetla, ktoré sa vyskytuje v okolitom prostredí. Pri západe slnka sa preto môže javiť s červeno-oranžovým sfarbením.

Bieluha žltobiela

Bieluha žltobiela nie je možno známa ako medveď biely, no nie je o nič menej fascinujúca. Žije vo vodách Severného ľadového oceánu a je členom čeľade narvalovité. Je to druh veľryby a jej menšie zavalité telo je sfarbené dobiela. Nie je žiadnym prekvapením, že aj tieto veľryby sú spoločenské zvieratá, ktoré tvoria mnohopočetné skupiny do 10 jedincov. V období párenia sa často v ústiach riek alebo pri pobrežiach podarí spozorovať aj tisícky jedincov. Bieluhy sú menej zdatnými plavcami a zdržiavajú sa tak v plytších vodách.

Mrož ľadový

Ďalšie zviera, ktoré obýva územie Arktídy a svojou silou sa dokáže zmerať medveďovi bielemu, je mrož ľadový. Dlhokánske očné zuby, ktoré z neho spravili ikonické zviera Arktídy, slúžia na mnohé účely. Pomáha mu vytiahnuť svoje mohutné telo z vody, dokáže si s ich pomocou vyryť diery pod ľadom alebo ich používa pri súbojoch, keď chráni svoje teritórium. Dĺžka týchto zubov môže byť až jeden meter. Obľúbená potrava mroža sú mäkkýše na dne Severného ľadového oceánu, a preto disponuje aj fúzami, ktoré mu pomáhajú lokalizovať tieto kôrovce. Vďaka svojmu telu, hojne obalenému podkožným tukom, sa mrože ľadové pri teplotách, ktoré siahajú hlboko pod nulou, cítia ako doma. Je logické, že s klesajúcou teplotou na Zemi ubúda biodiverzita. Arktída je z tohto dôvodu jednou z mála oblastí s najnižšou rozmanitosťou života. To však nemení fakt, že sa tu vyskytuje mnoho úžasných živočíchov, ktoré nežijú nikde inde na Zemi.

Myslíme si, že príroda nás nemá čím ohromiť. Vyšplhali sme sa na najvyššiu horu sveta, objavili zemské póly alebo preskúmali dno Mariánskej priekopy. V pralesoch však žijú živočíchy, o ktorých sme dosiaľ nepočuli. Jedno z miest na Zemi, Amazonský prales, kde sa vyskytujú 3 milióny rôznych druhov živočíchov a vyše 2500 drevín, je zdrojom fascinácií pre každého milovníka prírody. Prales, ktorý nesie názov po najmohutnejšej rieke sveta Amazonke a ktorého väčšina rozlohy prilieha Brazílii, je domovom mnohých exotických a bizarných tvorov, o ktorých si niečo málo povieme.

Delfínovec amazonský

Vo vodách Amazonky žije pozoruhodný tvor. Delfínovec amazonský je neobyčajný cicavec, ktorého spôsob života sa odlišuje od morských príbuzných. Jedná sa o sladkovodného tvora, prispôsobeného životu v tmavých, zakalených amazonských vodách. Živí sa rybami, ktoré vyhľadáva pomocou echolokácie, a na rozdiel od svojich príbuzných, ktorí sú známi svojou hravosťou a sociálnosťou, delfínovec uprednostňuje samotársky život alebo spolužitie v pároch. Mútna voda, ktorá prepúšťa málo svetla, a spoľahlivá echolokácia, im zapríčinili vyvinutie slabšieho zraku.

Amazonský prales – Lelkovcovité

Svojrázny vták Potoos žije v Južnej a Strednej Amerike, a jeho prirodzené prostredie zahrňuje aj Amazonský prales. Názov tohto plachého a ťažko polapiteľného vtáka, ktorý je aktívny najmä v noci, sa do nášho jazyku neprekladá ľahko. Je známy pre zvláštny, no smutný melodický spev, podľa ktorého si vyslúžil anglickú prezývku „poor-me-ones“. Počas dňa, keď je v najväčšom ohrození, Potoos zaujme svoj typický postoj a zamaskuje sa tak, že si ho predátori zmýlia za kmeň stromu. V neskorej noci vychádza na lov a hmyz vyhľadáva pomocou veľkých a citlivých očí.

Tarmarín fúzatý

Opica, ktorej prirodzeným výskytom sú podhorské pralesy, zaujme svojím zvláštnym vzhľadom. Je ikonická najmä pre dlhokánske a ovísajúce biele fúzy, ktoré rastú ako samcom, tak aj samičkám. Jedná sa o všežravé cicavce – do ich jedálničku patria bobule, nektár, živica, slimáky alebo hmyz. Obľubujú otvorené priestranstvá s vysokými a rozkonárenými stromami, na ktorých trávia väčšinu svojho života. Tarmarín je sociálny tvor, a preto spolunažíva v tlupách, niekedy veľkých aj pätnásť jedincov, a najaktívnejší je počas dňa. Vďaka svojej malej hmotnosti, málokedy presahujúcej pol kila, a silných končatín, sa s ľahkosťou pohybuje v korunách aj tých najvyšších stromov. Amazonský dažďový prales, ktorý svoje pomenovanie dostal po mohutnej, životodarnej rieke Amazonke, poskytuje domov vzácnym živočíchom, ktorých krása a vzhľad fascinuje ľudí po celom svete.

Príroda nás uchvacuje na každom rohu; či ide o subsaharskú Afriku, dažďové pralesy, náhorné plošiny alebo oceány. Dnes si predvedieme, aká úžasná dokáže byť príroda na jednom z jej najmenej prebádaných biotopov. Na Zemi nájdeme veľa miest, kde filmári vedia získať jedinečné zábery. Obľúbené miesto na dokumentárne filmy je podmorský svet. Veď koho by nezaujal pohľad do krajiny, ktorá sa tak líši od našej? Je na čase ukázať si z tohto unikátneho kútu sveta zopár živočíchov a dozvedieť sa niečo nové. Unikátny tvor je napríklad žralok.

Žabie ryby

Predstavme si čeľaď anténovcovitých. Názov samotnej čeľade vám veľa nepovie – ide o málo známy druh živočíchov. Zástupcovia čeľade, po anglicky prezývaní „frogfishes“, teda žabie ryby, sa vyskytujú najčastejšie na koralových útesoch a pripomínajú hubky alebo skaly pokryté riasami. Sú to majstri maskovania, ťažko by ste ich rozoznali od okolia. Zaujímavé sú aj svojím pohybom – hoci majú vyvinuté plutvy, pohybujú sa po dne končatinami, ktoré vyzerajú ako lakťové kĺby.

Žralok uhrovitý

Každý z nás pozná žraloky, no málokto sa môže pochváliť znalosťami o zvláštnom druhu, ktorý obýva hlboké vody. Žralok uhrovitý je žijúca fosília, pretože jeho štíhle telo s dĺžkou dva metre nesie veľmi primitívne črty. Živí sa hlavonožcami a menšími žralokmi. Potrava žraloka uhrovitého dokazuje, že musí putovať aj na povrch oceánov. Vyskytuje sa v každom mori a najčastejšie ho nájdeme na otvorených oceánoch.

Morský čert

Morský čert je o niečo známejší ako predošlí, no ide o rovnako zaujímavého tvora. Je to dravá ryba, ktorá obýva severný Atlantik, Stredozemné a Čierne more. Špecializuje sa na život vo veľkých hĺbkach, kde vábi korisť pomocou svietiaceho výbežku na tele. Väčšina tvorov žijúcich na dne má kvôli nedostatku svetla bledé sfarbenie, ale čert morský je vybavený tmavšou pokožkou. Loví sa pre gastronomické účely a v mnohých krajinách je považovaný za miestnu pochúťku. Pozreli sme sa na tri fascinujúce živočíchy, ale nezabúdajme na veľkosť a tajomnosť oceánov. Ktovie, čo sa dodnes ukrýva na ich dne.  Oceány tvoria väčšinu zemského povrchu. Niet divu, že sa nám dodnes nepodarilo zmapovať všetky krásy v prírode. Prejdeš ešte veľa času, kým plne zdokumentujeme život na dne hlbokých oceánov a spoznáme aj tie najtajnejšie záhady prírody.